História železnice

História Čiernohronskej železnice

Ťažba a spracovanie dreva patrilo od nepamäti k hlavným zdrojom obživy obyvateľov slovenských hôr. Začiatkom minulého storočia však kapacita a aj kvalita dopravy dreva tradičným spôsobom – splavovaním prestávala stačiť potrebám rastúceho priemyslu krajiny. Bolo nutné zabezpečiť kvalitnú a plynulú dopravu dreva počas celého roka.

Lesnaté, dlhé a tiahle doliny Karpatského oblúka predstavovali ideálny terén pre výstavbu v tej dobe jediného skutočne efektívneho a kapacitného dopravného systému – lesnej železnice. Boli to vlastne akési “zmenšeniny” klasických železníc – ich rozchod bol užší, z dôvodov lepšej prispôsobivosti terénu a nižších stavebných nákladov – najčastejšie 760 mm. Začínali väčšinou pri píle, alebo “veľkej železnici” v údolí význačnejších vodných tokov a ich vetvy viedli pozdĺž prítokov do ostatných dolín povodia.

Jednotlivé lesné železnice dosahovali rôznu dĺžku a technickú dokonalosť podľa potrieb a rozsahu miestneho priemyslu. Niektoré z nich boli aj technickými unikátmi: napr. prvá elektrifikovaná lesná železnica v strednej Európe v Ľubochni v roku 1904, alebo úvraťové úseky lesných železníc v Lednických Rovniach a vo Vychylovke.

Ako ťažná sila sa spočiatku využívali kone – animálny pohon (smerom dole boli naložené vozne spúšťané iba vlastnou gravitáciou za pomoci bŕzd).

Postupne ich nahrádzali parné a motorové lokomotívy. V období “zlatého veku” lesných železníc, t.j. v prvej polovici 20. Storočia, vzniklo na území dnešného Slovenska asi 40 lesných železníc rôznych kategórií – od niekoľkokilometrovej “koňky” až po rozsiahle dopravné systémy s pravidelnou verejnou osobnou prepravou.

Vráťme sa však k Čiernohronskej lesnej železnici – ČHŽ, pôvodná skratka maďarského názvu znela F.G.V. používaný bol tiež názov Hronecká štátna lesná železnica.

Už v roku 1898 nariadilo ministerstvo poľnohospodárstva v Budapešti riaditeľovi štátnych lesov v Banskej Bystrici vypracovať ekonomické zdôvodnenie výstavby lesnej železnice v údolí Čierneho Hrona.

Návrh s príslušným ekonomickým zdôvodnením bol predložený v roku 1901 a ešte v tom istom roku sa začalo s trasovaním.

Stavba hlavného úseku z Hronca na Čierny Blh (tak sa vtedy nazýval Čierny Balog), dlhého 10,4 km, začala v roku 1908.

8. Januára 1909 bola vykonaná úradná komisionálna dopravno – právna pochôdzka a ešte v tom istom roku sa začalo s pravidelnou prevádzkou.

Ďalšie vetvy ČHŽ sa stavali postupne aj za pomoci vojnových zajatcov z prvej svetovej vojny a viedli do väčšiny dolín povodia Čierneho Hrona. Ich celková dĺžka dosiahla 131,98 km a vyšplhali sa až k tajomnému Dobročskému pralesu pod mohutným Klenovským Veprom. Najmenší polomer oblúka trate bol 60m, najväčší sklon trate 70 promile.

V stanici Hronec vzniklo prekladisko z ČHŽ na štátnu železnicu.

V Čiernom Balogu a na Štiavničke pracovali parné píly zásobované lesnou železnicou. V dobe najväčšieho odvozu dreva, t.j. období kalamít 1927 – 1929 sa ročne prepravilo asi 260 000 m3 dreva v rokoch 1953 – 1955 dokonca až 300 000 m3 dreva. Denne tu premávalo až sedem parných lokomotív rôznych konštrukcií, ku ktorým neskôr pribudli aj 3 diesel – hydraulické lokomotívy RÁBA z Maďarska. Vozový park pozostával z oplenových, plošinových, služobných, osobných a špeciálnych vozňov. Prevádzku zabezpečovalo asi 115 zamestnancov a denne sa ňou prepravilo okolo 200 – 250 osôb.

Lesná železnica sa zapísala i do dejín Slovenského národného povstania v roku 1944, keď zabezpečovala pre partizánov dovoz proviantu a munície do hôr. Významným spôsobom prispela ku skutočnosti, že Nemci Čierny Balog nikdy nedobili.

ČHŽ mala nasledovať osud ostatných lesných železníc – rozhodnutím vlády SSR mala byť celá ČHŽ do roku 1985 zlikvidovaná. 31.12. 1982 bola definitívne zastavená prevádzka na zostávajúcich 36 km trate, v tej dobe už poslednej lesnej železnice na Slovensku. Všetko zariadenie – koľajnice, lokomotívy a vozne boli určené na zošrotovanie.

Stránky: 1 2

Post a Comment

Your email is never published nor shared. Required fields are marked *

*
*

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>