Hrončianska zlieváreň si získala najväčšiu slávu vyrobením troch liatinových mostov v rokoch 1810 až 1813 – prvých v habsburskej monarchii. Boli unikátom, často ich obdivovali návštevy vtedajších odborníkov a tiež návštevy z najvyšších miest – panovníckeho dvora.
Dodnes sa zachovala časť najstaršieho liatinového mosta vyrobeného v Hronci roku 1810 vo vrchole klenby s nápisom ROHNIZ a rokom výroby 1810. Most má dĺžku 4,71 metrov a šírku 2,5 metra. Pôvodne mal až 5 oblúkových nosníkov, zachovali sa a vystavené sú tri. Doprave slúžil od roku 1810 do roku 1962.
Najstarší liatinový most ROHNIZ 1810 je vystavený pred budovou Zlievární Hronec.
Tento most bol postavený povodne neďaleko námestia v Hronci, kde sa kedysi nachádzal najstarší hutnícky závod a preklenoval vodný jarok hnacích výrobných zariadení neďaleko hate “Pod kostolom”.
Povrch mosta – jazdná drahá je pokrytá liatinovými platňami. Pán Ján Nemky, starý zlievárenský odborník vysvetlil a vidno to aj na povrchu mostových oblúkov, že boli odlievané do otvorenej formy bez horného formovacieho rámu. Časti mosta sú spojene originálnym tradičným spôsobom – klinovaním. Originálna je aj citlivá vyváženosť hmoty mosta a výzdoba nosníkov – je to umelecky tvarovaná liatina.
Ďalšie dva historické liatinové mosty sa žiaľ v Hronci nezachovali, menší z nich preklenoval “Masny jarok” na ceste do Valaskej pri Prajskom dome. Druhý – najväčší hrončiansky liatinový most bol na Čiernom Hrone “Pri lisovni” na ceste k Chvatimechu. Tento mal dĺžku vyše 10 metrov a šírku 5 metrov. Oblúky boli podobnej konštrukcie, ako pri najstaršom moste, ale odlievané boli v dvoch kusoch. Bol zničený cez vojnu v roku 1945 pri ústupe nemeckej armády.
Je pravdepodobné, že mosty boli postavené podľa plánov sliezskych majstrov – zlievačov, ktorých povolali v roku 1807 do Hronca, aby zvýšili úroveň miestneho zlievárenstva. Takmer takú istú konštrukciu majú totiž aj historické liatinové mosty, ktoré sa nachádzajú v historickom sliezskom Prusku.
Prvý liatinový most na svete bol vyrobený v kolíske priemyselnej revolúcie – vo Veľkej Británii v roku 1781, liatina sa stala vtedy novým progresívnym materiálom.
Hrončiansky železiarsky komplex nebol uzavretý pred svetom, ale pravé naopak, v snahe modernizovať výroby prijímal poznatky z okolitých krajín.
Podľa hrončianskych mostov vidno, že horehronské železiarstvo zareagovalo na výzvu priemyselnej revolúcie pomerne rýchlo. Liatinové mostové konštrukcie z Hronca sú dôkazom, že tradície vyspelej techniky a progresívnych inžinierskych diel na Slovensku siahajú ďaleko do minulosti.